Odchovanec martinského hokeja, bývalý útočník Peter Tabaček skončil s aktívnou kariérou v roku 2019. Momentálne pracuje ako učiteľ na základnej škole a v sezóne 2021/2022 pôsobil v pozícii jedného z trénerov MHA Martin najmenších detí v prípravke.
Peter Tabaček (37 rokov) pochádza zo športovej rodiny, čo svojím spôsobom predurčilo jeho osud. Hokeju sa venovali aj obaja jeho starší bratia. Kým s najstarším Janom (42) nemal možnosť odohrať ani jeden súťažný zápas, čo ho dodnes mrzí, s o rok starším Pavlom sa mu to podarilo v doraste a juniorke Martina, kde zažil aj majstrovský titul v tejto vekovej kategórii. Ako 18-ročný junior dostal šancu aj medzi mužmi. A bol to špecifický debut. „Svoje prvé extraligové stretnutie som ako hráč Martina absolvoval v Bratislave so Slovanom, za ktorý vtedy hral Jano. Zažiť premiéru v najvyššej súťaži proti vlastnému súrodencovi, navyše ešte v juniorskom veku, na to sa nedá zabudnúť,“ poznamenal pre MN P. Tabaček, ktorý potom odohral za materský klub niekoľko sezón, ale počas edície 2007/2008 prijal ako 24-ročný zahraničný angažmán.
ANABÁZA V POĽSKU
„Začínal som v Katoviciach, odkiaľ som prestúpil do tímu Unia Osvienčim, kde som účinkoval v ročníkoch 2009/2010 až 2018/2019. Hrať v jednom klube tak dlho malo svoje plusy i mínusy. V mužstve som si vybudoval určité postavenie a nemohol som si sťažovať ani na zázemie. V Osvienčime, kde som bol s celou rodinou, sme sa cítili veľmi dobre, deti tam chodili do škôlky a mali sme tam priateľov. Bolo ťažké opustiť tento komfort. Keď sa teraz na to spätne pozerám, nebanujem, ale zároveň nie som si istý tým, či z hľadiska môjho hokejového napredovania to bolo správne, pretože som postupne začal stagnovať a strácať motiváciu. Celkovo som v Poľsku hral 12 rokov. Dvakrát sme v poľskej lige skončili na treťom mieste a dva razy sme hrali finále Poľského pohára. Mimochodom, poľská liga má celkom dobrú úroveň, hrá v nej veľa cudzincov, keďže účastníci tejto súťaže nie sú limitovaní počtom legionárov, čím však trpí poľská reprezentácia. Inak, ja som v roku 2010 získal poľské občianstvo, dokonca som sa dostal do reprezentačného výberu, ale žiadny štart za poľský národný tím som si nepripísal. Hokej v Poľsku nie je taký populárny ako na Slovensku. Poliaci viac inklinujú k futbalu a ďalším loptovým hrám, ale v rebríčku obľúbenosti sú dosť vysoko napr. aj plochá dráha či skoky na lyžiach. No v Hornom Sliezsku, kde sa nachádza Osvienčim, majú fanúšikovia hokej veľmi radi.“
ŠKOLA A PRÍPRAVKA
S Osvienčinom sa rozišiel v roku 2019, keď dostal ponuku učiť na Základnej škole, Nade Hejnej, v Martine. „Hoci mi ešte slúžilo zdravie a aj kondične som stíhal, rozhodol som sa nepredĺžiť aktívnu činnosť o ďalšiu sezónu a dal som výpoveď zo zmluvy. Predstaviteľom klubu som vysvetlil svoje dôvody, že som dostal ponuku učiť na škole, o čo som usiloval. Neľutujem tento krok, ukončil som kariéru nie preto, že by som bol zdravotne poznačený hokejom, ale preto, že som sa po tridsiatke už chcel profesne venovať aj niečomu inému. Som rád, že stále môžem športovať, aj keď nie už ako profesionálny hráč, čo mi však neprekáža, lebo zasa sa mi otvorili nové možnosti. Učím telesnú výchovu, etickú výchovu a techniku. Súčasná doba je iná, ako keď som ja chodil na základnú školu. Vtedy sme sa na telesnú výchovu tešili a z našej triedy len dvaja nemali záujem o šport, pričom dnes je to presne naopak. Motivovať staršie ročníky je zložitejšie, ale nesťažujem sa, je to moja práca, ktorá ma baví. Takisto ma baví trénovať deti v hokejovej prípravke MHA Martin, ukazovať im základy hokeja a vštepovať im lásku k športu. K nemu sa snažím viesť aj obe svoje deti (osemročná Sofinka a Markus, ktorý bude mať sedem rokov), ale do ničoho ich netlačím. Sami sa rozhodnú, čomu sa chcú venovať. Niekedy dostávam otázku, či bude syn kráčať v mojich šľapajach. Pravdu-povediac, netúžim po tom, aby bol profesionálnym hokejistom, ale ak si dobrovoľne vyberie túto cestu, samozrejme, že ho podporím. Ak má dieťa nejaký pravidelný športový režim, ak má aktívny životný štýl, ak má cieľ, za ktorým ide, ak sa rozvíja aj v kolektíve vrstovníkov a cíti pocit zodpovednosti za tím, tak je väčší predpoklad, že to v živote dotiahne ďalej a bude úspešnejší. Želám si, aby sa moje deti zdravo vyvíjali a hlavne, aby z nich vyrástli dobrí a slušní ľudia,“ ozrejmil pre MN P. Tabaček, ktorý stihol počas hráčskej kariéry nadobudnúť vysokoškolské vzdelanie a dosiahnuť titul magister.
DRŽANIE PALCOV
Bývalý hráč Martina Peter Tabaček sledoval zápasy finálovej série playoff Slovenskej hokejovej ligy mužov o to intenzívnejšie, že na striedačke „rytierov“ stál ako asistent trénera jeho brat. „Jano bol vynikajúci hokejista, ako obranca to dotiahol do slovenskej reprezentácie a získal niekoľko majstrovských titulov. Naďalej miluje hokej, veľa mu obetuje a snaží sa byť aj v tejto pozícii prínosom pre klub. HK Martin nebol ďaleko od toho, aby v sezóne 2021/2022 vyhral SHL a postúpil do baráže. Myslím si, že chalani, ktorým som veľmi držal palce, hrali na hranici svojich možností a bojovali odušu, čo treba pozitívne hodnotiť. Žiaľ, po úvodných dvoch víťazstvách na žilinskom ľade sa potom šťastie v rozhodujúcich momentoch priklonilo na stranu súpera,“ dodal pre MN P. Tabaček.
Ľubomír Chochula
>
© 2017 - 2023 mestskenoviny.sk