30. apríla 2022
| Nekomentované
Semifinále – 3. zápas: Kometa Vrútky – Hokejmarket Skalica 3:4 pp a sn (0:2, 3:0, 0:1 – 0:0, 0:1). Góly: 20. Bielený (Lihan, Tomečko), 27. Učník (Bielený, Fodrek), 30. Učník (Vidlár, F. Simon) – 7. Lukačovič (Salajka), 13. Martinusík (Pe. Janáč), 38. Válek (Holaza), rozh. nájazd Rampáček. Rozhodovali: Sála – Hriško, vylúčení: 11:6, presilovky: 2:1, oslabenia : 0:0. Konečný stav série: 0:3.
Kometa: Kubala – Fodrek, Ábel, Siakeľ, Šima, Farbák, F. Simon, Fillo, Vidlár, Bielený, Lihan, Minko, Sahul, Matúška, Čipkala, M. Simon, Ivan, Čavajda, Brveník, Učník, Kolčák, Tomečko, Melcher
Skalica: Dékány – Štepanovský, Válek, Pa. Janáč, Pe. Janáč, Krýdl, Vadík, Holaza, Drgoň, Čulen, Muráň, Rampáček, Salajka, Daniel, Martinusík, Sobol, Kadlečík, Lukačovič, Miklík, T. Zelenka
Pre MESTSKÉ NOVINY zhodnotil tretie stretnutie i sériu so Záhorákmi jeden z lídrov Komety MICHAL FODREK: „Po neúspešnom víkende v Skalici (23. a 24. apríl), kde sme v úvodných dueloch semifinálovej série utrpeli dve vysoké porážky, sme v treťom dejstve chceli na našom ihrisku dokázať našim fanúšikom, že sme dobré mužstvo, ktoré bojuje až do konca a ktoré nepredá kožu lacno. Začali sme lepšie, boli sme aktívnejší, ale zabrzdili nás vylúčenia aj po útočných fauloch, čo bola voda na súperov mlyn. Nečudo, že sme po prvej tretine prehrávali 0:2. V druhej časti sme vynikajúcou hrou a veľkou bojovnosťou dokázali otočiť skóre na 3:2. To nás posadilo na koňa, udávali sme tempo zápasu, ale zasa sme sa nevyvarovali faulom a hostia si vyrovnaním na 3:3 vynútili predĺženie. To je hop, alebo top. Ten, kto dá gól, vyhráva. To sa však nestalo, a tak sa muselo rozhodnúť v samostatných nájazdoch, ktoré sú päťdesiat na päťdesiat. Skalica v nich trikrát prekonala nášho brankára, kým my hosťujúceho gólmana iba dva razy. Podľa mňa sa nemáme za čo hanbiť, favoritovi sme doma veľmi vzdorovali, ale nestačilo to na víťazstvo. Skalica hrá hokejbal, ktorý sa ťažko bráni. Záhoráci potvrdili svoju kvalitu a želám im úspech vo finále. Vrútky obsadia celkové 4. miesto. Vzhľadom na to, aké problémy sme mali počas sezóny so zostavou, to nie je zlé, ale teraz po vyradení v semifinále prevláda smútok. Možno toto bol môj posledný zápas v mojej hokejbalovej kariére. Po 17 rokoch už asi zavesím aktívnu činnosť na klinec. Už mám malého synčeka, ktorý už poznáva hokejku, bicykel a ktorému sa chcem viac venovať. Aktuálne cítim, že už stačilo, ale uvidíme, ako to všetko dopadne.“