Odchovanec martinského hokeja, 37-ročný Jaroslav Markovič, ktorý bol v minulej sezóne hráčom Žiliny, bude v novom ročníku posilou účastníka druhej najvyššej francúzskej súťaže HC Wildcats Epinal. MN s ním urobili interview ešte pred cestou do krajiny galského kohúta.
Po štyroch rokoch si sa znovu rozhodol pre zahraničný angažmán. Čo ťa k tomu viedlo?
Po sezóne 2017/2018 som sa zo Vsetína vrátil do Martina, kde vznikol nový klub, s ktorým sme hneď pri jeho debute v prvej lige bojovali o postup do extraligy. Žiaľ, vo finálovej sérii play-off sme prehrali s Michalovcami 3:4 na zápasy. To, čo sa udialo potom, to je už minulosť. Ostatné tri ročníky som hrával za Žilinu. Vlani sme to mali výborne rozbehnuté, ale vo finále Slovenskej hokejovej ligy sme podľahli Sp. N. Vsi 1:4 na zápasy. Vtedy sa nehrala baráž a víťaz SHL postupoval medzi elitu priamo. Extraligovú účasť sme si nevybojovali ani v minulej edícii. V nervydrásajúcej finálovej dráme s Martinom sme síce otočili stav série z 0:2 na 4:2, stali sme sa majstrami SHL, ale tentoraz sme ešte museli absolvovať náročnú baráž s extraligovým L. Mikulášom. Kým Liptáci sa 40 dní pripravovali na tieto boje, my sme za toto obdobie odohrali 20 ťažkých stretnutí. Preto to sotva mohlo skončiť inak ako našou porážkou (1:4 na zápasy). Keby sme postúpili do extraligy, zrejme by som do cudziny nešiel, lebo by ma lákalo hrať v najvyššej súťaži, ale, žiaľ, nevyšlo to. S myšlienkou vyskúšať si angažmán v cudzine som koketoval už od decembra minulého roka. Cítil som, že potrebujem zmeniť prostredie. A tak som oslovil svojho bývalého spoluhráča z Martina Dominika Fujeríka, ktorý už sedem rokov pôsobí vo Francúzsku (z toho päť v Epinale), aby sa spýtal, či by nebola šanca aj pre mňa. Funkcionári HC Wildcats Epinal sa mi neozvali hneď, ale až na jar tohto roku s tým, že majú eminentný záujem o moje služby, čo ma potešilo. Predostreli mi ponuku, ktorú som po skončení baráže prijal. Je to pre mňa nová výzva, motivácia, vzpruha, nový impulz v kariére. Spoznám ďalšiu krajinu, získam nové skúsenosti, pričom je to aj po finančnej stránke lepšie ako na Slovensku. Francúzsky jazyk sa však asi moc nenaučím.
Jaroslav Markovič smeruje do Francúzska. Bude hrať za Wildcats Epinal. Foto: ľch
Prečo?
Lebo v Epinale bude početná slovenská enkláva. Okrem spomínaného Dominika Fujeríka a mňa budú za tento klub hrať ešte Martinčania Tomáš Rusina a Matúš Rudzan, ďalej Filip Nemček, Tomáš Nechala i Peter Hrehorčák. Dokonca aj tréner je Slovák – Ján Plch. Do Francúzska odchádzam s „Rudzom“ 14. augusta a oficiálna príprava na ľade odštartuje 22. augusta. Verím, že sa nám v novej sezóne bude dariť a naše mužstvo uspeje. Žiaľ, budem tam bez svojej rodiny, čo je jediný mínus tohto kontraktu. Manželka má v Martine dobrú prácu, deti (10-ročná Sofia a 6-ročná Sabinka) tu chodia do školy, nechceli sme ich vytrhávať zo známeho prostredia, takže sme sa v rodinnom kruhu dohodli, že zostanú doma. No vždy, keď sa bude dať, tak ma navštívia v Epinale, čo platí aj opačne. Moji najbližší mi, samozrejme, budú veľmi chýbať, ale dúfam, že to zvládneme. Ako športovec som zvyknutý prekonávať prekážky a bojovať.
Ty si nielen hráč, ale aj kondičný a fitness tréner, odborník na letnú prípravu. S kým si ju absolvoval, koho si viedol?
V skupine som mal niekoľkých odchovancov martinského hokeja, ktorí však budú hrať v iných kluboch. Ako som spomínal, Rudzo a ja ideme do Epinalu, ďalej boli súčasťou našej partie Dávid Nátny a Ivan Thomka (obaja Prešov), Braňo Bernát (Skalica), Braňo Ligas (N. Zámky), Marek Pacalaj (Žilina), Aďo Themár (Anglicko), v rámci možností sa zapojili aj Peťo Galamboš (Michalovce) s Martinom Obuchom (Francúzsko), chvíľu bol s nami Samo Hlavaj (Slovan) a pod mojím vedením trénoval tiež Žilinčan Matej Macek. Letná príprava bola zameraná na rozvoj sily, kondície, vytrvalosti a dynamiky. Tréningy sme absolvovali v priestoroch tenisovej haly na Kollárovej ul., kde máme s Tomášom Pokrivčákom prenajaté svoje fitnescentrum M61 workout. Tu sme sa potili pri cvičení s činkami, na posilňovacích strojoch, ale sme si aj zaboxovali. Vo vedľajšej miestnosti, kde sú stolnotenisové stoly, sme sa odreagovali pri ping-pongu a dolu na prízemí sme si zahrali bedminton. Trénovali sme aj v okolitej prírode – ani tohto roku sme nevynechali naše obľúbené destinácie (Martinské hole a Magura). Veľkým plusom letnej prípravy bolo, že sme raz týždenne využívali ľadovú plochu v martinskej tréningovej hokejovej hale. Na konci prípravnej fázy sme si na antukových kurtoch T-klubu v centre mesta zahrali tenisový turnaj, ktorého víťazom sa stal Braňo Bernát. Neviem, akým zázrakom ma vo finále zdolal (smiech), ale doprial som mu to. Myslím si, že chalani sú na sezónu pripravení veľmi dobre. Celé obdobie poctivo „makali“, pristúpili k tomu zodpovedne, na jednotku a s profesionalitou. Bola to drina, ale užili sme si aj zábavu. Všetkým želám, aby to natrénované z leta pretavili v zápasoch do kvalitných výkonov a úspešných výsledkov svojich tímov.
V minulej sezóne si bol aj trénerom ženského družstva MHK Martin. Bude ti táto práca chýbať?
Určite áno. Veľmi ma to bavilo, chytilo ma to za srdce. Baby boli super, majú úplne inú mentalitu ako chalani. Čo som im ako tréner povedal, to bez odvrávania urobili. Zažili sme peknú sezónu. Do ďalšej trénerskej činnosti mi táto skúsenosť dala veľa.
Koncom októbra sú komunálne voľby. Ako to vnímaš?
Myslím si, že mesto Martin potrebuje zmenu, lebo jeho potenciál je nevyužitý. Nové vedenie mesta a noví poslanci by zmenu mohli priniesť a znovu dostať Martin na mapu Slovenska, aby bolo naše mesto pre návštevníkov atraktívne a aby Martinčania mohli byť naň hrdí.
Ľubomír Chochula
>
© 2017 - 2023 mestskenoviny.sk