2. augusta 2022
| Nekomentované
Z dôvodu pandémie bol termín tohto podujatia posunutý a šampionát sa uskutoční až cez prázdniny, konkrétne 20. augusta v telocvičniach Gymnázia Jozefa Lettricha v Martine. „Snažím sa pripraviť nielen na tento turnaj, ale aj celkovo na novú sezónu, ktorá by mala odštartovať, buď koncom septembra alebo začiatkom októbra. Teraz v lete päťkrát týždenne absolvujem silové tréningy vo fitnesscentre s osobným trénerom (potrebujem zlepšiť silu a výbušnosť, posilniť najmä horné končatiny), popri tom sa všestranne športovo rozvíjam a naberám kondíciu (plávam, bicyklujem, behám). V rámci toho, aby som nevyšiel z rytmu, chodím aj na stolnotenisové tréningy, ale na hernú činnosť sa začnem viac zameriavať až od druhého augustového týždňa. Keďže v našom regióne sú podmienky na stolný tenis také, aké sú, na prípravu využijem tréningové stolnotenisové centrum v Prievidzi (alebo v Bratislave). Ak chcem byť za stolom v nasledujúcom ročníku úspešnejší, musím skvalitniť údery, zlepšiť pohyb, celkovú koordináciu a byť rýchlejší v hre. Stolný tenis je jeden z najrýchlejších, ak nie vôbec najrýchlejší šport na svete. Veľmi náročný je na psychiku. Udržať si nervy na uzde v rozhodujúcej fáze hry vie byť povestným jazýčkom na váhach. Nestačí mať len dobré údery, ale keď neviete, kedy ich použiť a ako zareagovať na danú situáciu, tak sú vám zbytočné,“ uviedol v úvode rozhovore pre MN M. Ďanovský, ktorý dosiahol celý rad úspechov už v mládežníckych kategóriách. Je dvojnásobným slovenským šampiónom vo štvorhre a v sezóne 2019/2020 bol lídrom dorasteneckého družstva Vrútok, ktoré sa pod vedením trénera Rudolfa Bukovinského stalo majstrom Slovenska. Za mužov Vrútok začal hrávať už vo veku 15 rokov a minulú sezónu bol na hosťovaní v Hlohovci, kam z materského klubu odišiel hlavne preto, aby mohol v kvalitnejšej konkurencii výkonnostne rásť. Po prvý raz v kariére si v drese áčka Hlohovca vyskúšal mužskú extraligu, ale pomáhal aj B-tímu Hlohovca v 1. lige Západ. „Konfrontácia so silnými súpermi prospela mojej športovej kariére. Tento angažmán mi dal veľmi veľa, čo sa týka sebavedomia, skúsenosti a mentálnej stránky. V prvej polovici sezóny sme pre covid nemohli hrať, ale od januára do júna sme mali nahustený program. V celoslovenskej extralige som dosiahol štatistiku 35 až 40 percent vyhratých zápasov, ako tím sme skončili na ôsmom mieste z dvanástich účastníkov. V 1. lige Západ bola moja úspešnosť 75 percent, pričom naše družstvo obsadilo druhú priečku,“ informoval MN M. Ďanovský, ktorý v čase rozhovoru ešte nebol dohodnutý na pokračovaní spolupráce s Hlohovcom, za ktorý hrával v podstate zadarmo (klub mu hradil cestovné, ubytovanie, stravu). „S Hlohovcom rokujeme o podmienkach. Rád by som mal túto otázku vyriešenú čo najskôr. Ak sa nedohodneme, potom prídu na rad iné možnosti. Mám ponuky aj z ďalších klubov. Nebránil by som sa ani pôsobeniu v Česku. Zobral by som asi aj druhú ligu, lebo český stolný tenis má vyššiu úroveň ako u nás,“ poznamenal pre MN M. Ďanovský.
Martin Ďanovský ako stolnotenisový majster Turca. Foto: archív
Dlhodobejšie ciele si nedáva, ale v stolnom tenise sa chce stále zlepšovať a hrať v čo najkvalitnejšej súťaži. „Je veľmi ťažko konkurovať hráčom, ktorí trénujú dvojfázovo a sú zameraní len na šport. Milujem stolný tenis, ale život nie je iba o tom. Chcem sa rozvíjať aj iným smerom. Študujem na Žilinskej univerzite (fakulta riadenia a informatiky, odbor manažment), kde mám úspešne za sebou prvý ročník. Skĺbiť štúdium s tréningami, zápasmi a cestovaním nebude jednoduché ani v novej sezóne, ale verím, že to znovu zvládnem. Pri tejto príležitosti by som sa rád poďakoval rodičom za to, ako ma nezištne podporujú, v športe, v štúdiu a vo všetkom,“ povedal pre MN M. Ďanovský, ktorého, mimochodom, zo športových osobností inšpiruje niekto, kto nemá so stolným tenisom absolútne nič spoločné. Jeho vzorom je MMA bojovník Attila Végh. MN sa na záver M. Ďanovského spýtali: Keby si sa rozhodol pozvať do Turca jedného spoluhráča, ktorý by to bol a aké svoje obľúbené miesto by si mu ukázal v našom regióne? „My sme mali v klube Brazílčana, hráča z Čiernej Hory, Ukrajinca a tréner bol srbskej národnosti. Prednosť by dostal brazílsky stolný tenista. Keďže som s ním väčšinou býval na izbe, keď sme cestovali na zápasy vonku, spoznal som ho aj po ľudskej stránke. Môžem povedať, že je to super chalan. A má aj zaujímavé meno. Volá sa Martins Da Silva Lucas. No do miestneho pivovaru by som ho nepozval, hoci jeho názov by sa mu dozaista páčil. Ani by som ho týmto pivom neponúkol, lebo je abstinent a vegetarián. Zobral by som ho na túru a ukázal mu Martinské hole v plnej nádhere.“