MESTSKÉ NOVINY podporujú mladé talenty. Formou abecedy vám predstavujeme 18-ročného martinského útočníka ANDREJA SIAKEĽA, ktorý by v novom ročníku mal hrávať za juniorku MHA Martin, ale perspektívne možno aj v mužskej súťaži v drese HK Martin.
A – AKO: „Môj ocino tiež chcel byť hokejistom. Žiaľ, vtedy nemal také možnosti, aby si svoj sen splnil, ale mne i môjmu mladšiemu bratovi vštepil lásku k športu a oboch nás priviedol k hokeju. Vidí sa v nás. Je rád, že športujeme a že nás hokej baví. Snaží sa nám vytvoriť také podmienky, aby sme mohli jeho sen zrealizovať my. Hokejku som dostal do ruky hneď, ako som sa naučil chodiť. Bol som veľmi aktívne dieťa, nikto ma nemusel presviedčať na šport, s ktorým som začal už vo veľmi mladom veku. Na sídlisku to boli hokejbalové zápasy (často aj proti starším chalanom), na zimnom štadióne hokej, ktorému sa venujem od prípravky. Postupne som v Martine prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami, teraz som posledný rok junior. Mojím prvým trénerom bol Miroslav Kleskeň. Potom som sa rozvíjal pod vedením ďalších trénerov (Vladimír Markovič, Ján Bujňák, František Mrukvia ml. i st., Braňo Stolárik s Jánom Majerovom) a momentálne ma v juniorke trénuje Marek Žila. Všetkým trénerom vďačím za veľa, bez nich by som nebol na súčasnej úrovni. Aktuálne zbieram v príprave na nový ročník skúsenosti s mužským áčkom, ktoré vedú ako hlavný tréner Daniel Babka a asistent Ján Tabaček.
B – BRONZ: Mojím prvým väčším hokejovým úspechom bol zisk bronzovej medaily na majstrovstvách Slovenska starších žiakov (8. ročník), ktoré sa koncom marca 2018 konali na martinskom „zimáku“. Bol to kvalitný turnaj s dramatickou zápletkou na jeho samom konci. O tom, aký kov ukoristíme, sa rozhodovalo v našom záverečnom stretnutí s Košicami. Naša výhra nad týmto súperom v riadnom hracom čase by nám zabezpečila majstrovský titul, keby sme zvíťazili po predĺžení alebo na samostatné nájazdy, mali by sme striebro, ale nakoniec sme celkovému víťazovi podľahli po infarktovom finiši 4:5. Takže z prvenstva sa tešili Košičania, za ktoré vtedy hral aj Juraj Slafkovský, druhý bol Slovan, my sme skončili tretí a na štvrtej priečke sa umiestnil Zvolen. Mali sme výborné družstvo, oporou bol brankár Dano Ďuris, v obrane tvrdili muziku Dávid Nátny i Ivan Thomka a v útoku som si veľmi dobre rozumel s Alexom Severom a Alexom Bartakovicsom. Samozrejme, všetko to zastrešovali skvelí tréneri František Mrukvia ml. so svojím otcom.
C – CIEĽ: Už ako dieťa som so svojím otcom navštevoval majstrovské zápasy martinského áčka. Na tribúne som vnímal jedinečnú atmosféru, ktorú vytvárali naši fanúšikovia. Pozeral som sa na to, ako sa hrá na mužskej extraligovej scéne, učil som sa od hokejistov, ktorí boli kvalitní a niečo znamenali. Najviac som obdivoval vtedajších lídrov mužstva a odchovancov martinského hokeja (Michal Beran, Jaroslav Tőrők, „Džajro“ a ďalší), ktorí mi boli vzormi, ale páčil sa mi aj herný prejav Lukáša Říhu. Ten ma zaujal nielen svojím umením, ale aj šoumenstvom. Odjakživa som sníval o tom, že raz aj ja budem hrať za mužov Martina. Zatiaľ nemám na konte žiadny súťažný zápas v drese áčka, ale ak počas sezóny dostanem od trénerov šancu, budem veľmi šťastný. Chcel by som kráčať v šľapajach mojich kamarátov Dávida Nátneho či Ivana Thomku, ktorí ako juniori absolvovali s martinským tímom už v minulej sezóne aj mužské zápasy v Slovenskej hokejovej lige. No hlavným cieľom je pomôcť juniorke MHA Martin dostať sa do extraligového play-off a skončiť v súťaži pokiaľ možno čo najvyššie. Bonusom navyše by pre mňa bolo, keby mi tréneri áčka HK Martin dali dôveru a mohol som naskočiť aj do mužských duelov. Veľmi sa teším na novú sezónu, už sa neviem dočkať, kedy odštartuje.
D – DOMOV: Martin je mojím domovom. Martinský hokej mám vo svojom srdci a rád by som mu pomohol teraz i v budúcnosti. Hrať na Slovensku v inom ako v materskom klube, alebo v zahraničí, ma neláka. Nemienim ísť cestou mojich bývalých spoluhráčov Alexa Severa a Alexa Bartakovicsa (jeden pôsobí v Česku, druhý v zámorí). Niektorí moji ďalší spoluhráči uprednostnili extraligový angažmán, čo chápem, lebo účinkovať v najvyššej súťaži im môže pomôcť v napredovaní, ale ja som optimistom a verím, že sa extraliga mužov do Turca čoskoro vráti.
E – EXTRALIGA: Želám si, aby bol ročník 2022/2023 pre martinský hokej prelomovou sezónou. Možnosť priameho postupu bez baráže je veľkou výzvou a motiváciou. Myslím si, že martinské áčko je dobre zložené a má potenciál zabojovať o prvé miesto a titul v SHL.
G – GÓLY: Nie som typický strelec, radšej prihrávam, ale keď sa naskytne možnosť, snažím sa šancu zužitkovať. Poteší ma každý gól do siete súpera, či už akciu zakončujem ja, alebo je autorom presného zásahu niekto zo spoluhráčov. Najväčšiu radosť mám však z víťazstva tímu, lebo kolektívny úspech je najdôležitejší.
H – HOKEJBAL: Hokejbal mám takisto vo svojom srdci už odmalička. Moje začiatky siahajú do detských čias. Vtedy to bolo ešte neorganizované, hrávali sme na sídlisku. Potom som prešiel do Komety Vrútky, s ktorou som vyhral všetky mládežnícke kategórie Mamut Cupu. Tohto roku som to zavŕšil triumfom v U20. Ešte čakám na seniorský titul (smiech). V minulej sezóne som však už po prvý raz nastúpil za mužov Komety v play-off hokejbalovej extraligy, kde sme vypadli v semifinále so Skalicou. V treťom dueli tejto série sme doma prehrávali 0:2, ale otočili sme skóre a viedli sme 3:2. Žiaľ, súper náhodným gólom vyrovnal a vynútil si predĺženie. V ňom sme mali na hokejkách gól, lenže sme neskórovali a o víťazovi museli rozhodnúť samostatné nájazdy. Aj v nich sme mali smolu pri nastrelenej konštrukcii bránky. V nich sme dali dva góly, kým Záhoráci trikrát rozvlnili našu sieť. Takže Skalica vyhrala tento zápas 4:3 a celkovo v sérii 3:0. Hokejbal je o čosi náročnejší šport ako hokej, treba tam behať, hrá sa bez chráničov a každý osobný súboj je cítiť. No hokejbalové skúsenosti z ťažkých stretnutí sa mi zídu aj v hokeji, posilní mi to psychiku.
J – JEDLO: Mám rád kuracinu s ryžou a v ostatnom období som si obľúbil vietnamskú polievku pho. Nie je to obyčajná polievka, je to výživné a plnohodnotné jedlo s hovädzím mäsom, ryžovými rezancami a zeleninou. Vraj vietnamskí robotníci túto polievku jedia ráno a vystačí im na to celý deň. Veľmi mi to chutí.
K – KRÉDO: Chcem byť každým dňom lepší, neuspokojiť sa s dosiahnutým a zlepšovať sa vo všetkých herných činnostiach. Urobiť maximum pre to, aby som vo výkonnostnom raste neustrnul. Zobrať si slová trénerov (hoci aj kritické) k srdcu, poučiť sa z chýb a nabudúce ich už nerobiť. Snažiť sa byť prínosom pre kolektív.
L – LETO: Bol som veľmi rád, keď som sa dozvedel, že budem môcť absolvovať letnú prípravu s mužmi. Bolo to náročné, ale aj poučné, určite ma to obohatilo. Snažil som sa trénovať naplno, nezaostávať za nimi a získavať nové skúsenosti. To isté platí aj o ďalšej fáze prípravy na ľade. Som vďačný za každú príležitosť absolvovať tréning s hráčmi áčka. Je to niečo iné ako s juniormi.
M – MATÚŠ: Môj brat je v kádri deviatakov MHA Martin. Teší ma, že chce byť tiež hokejistom a vidí vo mne vzor. Priznávam, že som na neho dosť prísny, ale to len preto, aby sa vyvaroval toho, čo som v jeho veku robil ja. Snažím sa mu ukazovať veci, radiť mu, usmerňovať ho a aj ho motivovať, aby na sebe viac pracoval. Ja rád trénujem, neraz aj individuálne navyše. On je v tomto smere trochu iný. Možno preto, že v jeho ročníku necíti takú konkurenciu. Na akom poste bude hrávať v budúcnosti, to sa uvidí, zatiaľ pendluje medzi obranou a útokom, ale viac ho to ťahá do defenzívy. Viete, aký mám ešte sen? Mojou túžbou je raz si spoločne v drese mužského áčka Martina zahrať spolu s bratom.
N – NÁJAZDY: Samostatné nájazdy nie sú mojou doménou. Nie je to moja obľúbená herná činnosť – ani v hokeji, ani v hokejbale. Zrejme som poznačený tým, čo sa mi stalo ako tretiakovi na jednom turnaji v minihokeji s Popradom, keď som v súboji o tretie miesto nepremenil nájazd a prehrali sme. Okrem toho ja počas nájazdu moc vymýšľam a som schopný vo svojej hlave trikrát zmeniť to, čo chcem urobiť. A to sa nevypláca.
O – OTEC: Ocino je športovým nadšencom, robí vedúceho družstva MHA Martin (9. ročník). Pôsobí aj ako hokejbalový tréner a tohto roku nás priviedol s Kometou Vrútky k prvenstvu na Mamut Cupe (kategória U20). Veľmi si vážim, čo všetko pre mňa už urobil, ako aj lásku, ktorou ma zahŕňa moja mamina. Pri tejto príležitosti sa chcem poďakovať obom svojim rodičom za to, ako mi nezištne pomáhajú. Celej mojej rodine a priateľke ďakujem za podporu.
P – PANDÉMIA: Covid prišiel práve v tom období, keď som prešiel z kadetov do dorastu. Čiže pre mňa v dosť nevhodnej dobe, v čase keď sa hráč najviac vyvíja. Nemohli sme hrávať, ani poriadne trénovať, bolo to nepríjemné, ale bolo potrebné sa s tým vyrovnať. Myslím si, že na každom to zanechalo stopu. Aj preto som si po prechode k juniorom polovicu sezóny iba zvykal na hokej v najvyššej mládežníckej kategórii. Jediným pozitívom pandemickej situácie bolo to, že nám ocino v pivničných priestoroch paneláku spravil posilňovňu, kde som mohol trénovať, ale udržiaval som sa v kondícii aj behom.
R – REPREZENTÁCIA: V júli tohto roku som bol s hokejbalovou reprezentáciou Slovenska (U20 a U23) na Európskom pohári v Pardubiciach. S dvadsiatkou sme boli tretí a s dvadsaťtrojkou druhí. Pre mňa to bola výborná škola. Každý zápas mi niečo dal. Napr. ten o bronz na turnaji U20 so Švajčiarskom, za ktorý nastúpili aj hráči do 26 rokov, lebo oni nemajú tím dvadsaťročných. Hrať proti starším bolo ťažké, bolo to tvrdé, ale napokon sme zvíťazili po samostatných nájazdoch. Na našom víťazstve som sa podieľal dvoma gólmi.
Š – ŠKOLA: Navštevujem Športové gymnázium v B. Bystrici, kde by som mal o rok maturovať. Študujem odbor športový manažment. Najradšej mám predmety ako základy športovej prípravy a zdravá výživa. Naopak, nebaví ma matematika. Cestovať z Martina do B. Bystrice (niekedy aj trikrát denne) bolo najmä spočiatku náročné, ale už som si na ten režim zvykol. Keď zmaturujem, dostanem trénerský kurz a budem môcť v budúcnosti trénovať deti.
T – TRÉNERSTVO: Trénerskú kvalifikáciu by som si rád zvýšil štúdiom na vysokej škole. Konkrétne na UMB v B. Bystrici. Uvidím, ako mi to pôjde s hokejom a či sa študijné povinnosti na VŠ budú dať skĺbiť s tými športovými. Teraz je o tom ešte priskoro hovoriť, ale aj po skončení hráčskej kariéry chcem zostať pri hokeji, práve v pozícii trénera.
V – VOĽNÝ ČAS: Voľný čas rád trávim v spoločnosti svojej priateľky. Doma si zacvičím v našej posilňovni, niekedy si s kamarátmi zahrám futbal, zajazdím si na bicykli, alebo absolvujem nejakú túru. Moja starká bola vášnivou turistkou a niečo som po nej asi zdedil. Aj vďaka nej mám k prírode kladný vzťah. Som tiež športovým fanúšikom, navštevujem zápasy Martina aj v iných športoch. Spolu s ostatnými som sa tešil z postupu našich hádzanárov do extraligy. Zato televíziu moc nesledujem, ale ak by dávali môj obľúbený seriál Vikingovia, neodolal by som a s radosťou by som sa na nich znovu pozrel.
Z – ZLATÉ ČASY: Páčilo sa mi obdobie, keď hokej všetkých v Martine spájal. Keď sa ľudia na tribúnach bavili hokejom, horlivo o ňom diskutovali v práci i doma a celé to emotívne prežívali. Som rád, že sa v závere minulej sezóne mohli diváci vrátiť na štadión. Finálová séria playoff SHL so Žilinou s tou báječnou a elektrizujúcou kulisou v hľadisku bola aj pre mňa veľkým zážitkom. Pevne verím, že martinskí fanúšikovia nás budú naďalej podporovať a chodiť na naše zápasy v hojných počtoch. Želám si, aby to tu znovu žilo hokejom a zopakovala sa tá neopakovateľná eufória, aká bola v minulosti.
Ľubomír Chochula
>
© 2017 - 2023 mestskenoviny.sk