2. júna 2022
| Nekomentované
Ten v úvode rozhovoru kritizoval svojich nasledovníkov, že nerobia systémové opatrenia v prospech mesta a jeho obyvateľov. Ako povedal, Martinčania by mali platiť nižšie dane. A mali by mať dopravu zadarmo (hoci, tí, ktorí nemajú trvalý pobyt v Martine by za ňu mohli platiť). Občan musí cítiť, že sa o neho mesto dobre stará, čo sa podľa neho nedeje. „V roku 2000 mal Martin okolo 60 000 obyvateľov a pri poslednom sčítaním ich bolo niečo cez 52 000. Je to hlavne tým, že mesto pre nich nevytvára vhodné podmienky na život. Napr. nestaviame byty. Pritom spoločnosť Matra bola založená preto, aby stavala a spravovala mestské byty. V našom spriatelenom holandskom meste Hoogeveen to funguje 60 rokov, ale u nás nie.“ Exprimátor Martina nesúhlasí so zrušením priamych prenosov zo zasadnutí mestského zastupiteľstva. „Oni to urobili preto, že je volebný rok. Mali obavu, že si poslanci budú cez priame prenosy robiť predvolebnú kampaň. No občania poznajú, či nejaký člen MsZ skutočne niečo pre nich robí, alebo len „kampaňuje“. Som zástancom toho, že priebeh zastupiteľstva (s výnimkou toho, ak sa z určitých dôvodov musí rokovať v utajenom režime) by sa mal vždy vysielať naživo.“ S. Bernát hovoril aj o bývalom projekte výstavby modernej kabínkovej lanovky na Martinské hole, ktorý bol spracovaný už počas jeho „primátorovania“. Upozornil na to, že nestačí len postaviť lanovku, ale aj vybudovať zjazdovú trať až do jej údolnej stanice. Ostredok je podľa neho jednoznačne lepšie riešenie ako Stráne, čo sa týka lokality, odkiaľ by mala viesť zjazdovka (tá by mala byť obrátená na severovýchod pre lepšiu udržateľnosť snehovej prikrývky a technicky zabezpečená na umelé zasnežovanie). Ako podotkol, horná časť lanovej dráhy by sa mala končiť na vrchole zjazdovky (nie, ako to bolo v prípade starej jednosedačky). „Je potrebné vybudovať stredisko zimných športov, ktoré bude mať aspoň jednu zjazdovú trať homologizovanú Medzinárodnou lyžiarskou federáciou (FIS). To znamená, aby spĺňala najvyššie požiadavky a mohli na nej organizovať významné medzinárodné preteky,“ poznamenal S. Bernát. Plány s lanovkou, zjazdovkou a s budovaním ďalšej potrebnej infraštruktúry na rozvoj cestovného ruchu sa nenaplnili. Bývalý trojnásobný martinský primátor rozprával v tomto podcaste aj o podpore seniorom, o potrebe rekonštruovať hlavný zimný štadión, o pešej zóne s Milléniom („Nie je umenie niečo vybudovať, ale potom zveľaďovať, aby napr. pešia zóna vyzerala lepšie, ako keď ju postavili.“), o verejnom obstarávaní (podľa neho je ten zákon zlý, lebo sa nemôže vyhrávať iba najnižšou cenou), aj o svojej kandidatúre na prezidenta SR (2004). „Chcel som pomôcť Slovensku, nie sebe, ale, žiaľ, nepodarilo sa mi pri prezidentskej kampani získať pre svoje názory čo najširšie okolie, čo najviac ľudí. Čo sa týka komunálnej politiky, boli v zastupiteľstve poslanci, ktorí boli so mnou na jednej vlnovej dĺžke, ale ak nepresvedčíte ďalších, aby sa stotožnili s vaším názorom, nepohnete sa z miesta, lebo sám neurobíte nič a nemôžete to zvládnuť,“ dodal skúsený 72-ročný S. Bernát.