Na bicykli sa postupne vydáme na miesta, kde stoja zaujímavé historické objekty mesta. Trasa vždy kopíruje ich časovú historickú priamku. Domy v centre mesta sú viac menej, najmä pre obyvateľov Martina, známe. Viete, kto mal v akom dome obchod, kto v ňom býval, či určitý čas pôsobil. Viditeľné je to aj z reklám na priečeliach domov. To je tiež dôvod, prečo sa z času na čas na niektorých trasách Cyklopotuliek vyberieme aj do „skrytých“ častí mesta.
Dvory pavlačových domov skrývali svoje tajomstvá, nachádzali sa totiž mimo diania rušnej ulice, na ktorých prebiehal čulý obchodnícky ruch. Prezradíme vám, že v minulosti sa dokonca v niektorých dvoroch hrávali divadlá, tak ako vo dvore hostinca U Peterkov alebo vo dvore starého Fábryovskeho domu. Vo dvoroch pôsobili drobní remeselníci, mali tu svoje ateliéry fotografi, bývali tu v podnájme osobnosti kultúrneho a spoločenského života a pod. Do niektorých dvorov sa vyberieme aj na bicykloch. Napríklad za fotografom Hegedüsom, ktorý bol už v roku 1906 ocenený zlatou medailou v Antverpách. Jeho fotoateliér sa nachádzal na Hlavnej ulici vo dvore Moškóciho domu (vedľa býv. VUB). Hegedüs bol aj autorom niekoľkých významných kabinetiek, ktoré zachytili naše mesto na začiatku 20. storočia. Žiaľ, niektoré dvory už boli asanované a nebudeme ich môcť navštíviť. Jedným z takých významných dvorov bol pri Fábryho dome. Vo dvore bola divadelná „búda“, v ktorej hrávali ochotníci divadlo. Odtiaľto pochádzala aj prvá filmová herečka Mária Fábryová, ktorá si zahrala vo filme Jánošík z roku 1921. Dvor a dom už v Martine nenájdeme, ale na Cyklopotulke si túto významnú udalosť pripomenieme. Aj to, prečo si režisér Siakeľ v Amerike vybral za hlavnú predstaviteľku práve Máriu Fábryovú. Za ďalším tajomstvom sa vyberieme k bývalému domu farbiarskej rodiny Lilgovcov. V minulosti bolo v Turč. Sv. Martine niekoľko rodín, ktoré sa zaoberali týmto krásnym, pre Martin takým typickým remeslom. Farbiarske domy tu mali Kohútovci, Švehlovci, Kunajovci, na Riadku Weissensteinovci a v centre mesta spomínaní Lilgovci.
Žiaľ, ani jeden typický farbiarsky dom s „rehňami“ už nestojí. Rehňami sa nazývalo vysunuté podešie (odašie), pod ktorým sa sušili nafarbené látky. V súpise živností z roku 1932 figurovali v Martine už iba dvaja farbiari: Milan Lilge a Henrich Weissenstein. V minulosti, keď farbiari svoje zafarbené látky sušili, šírila sa mestom ťažká vôňa indiga. Tú vôňu už síce nezacítime, ale na dvore Lilgovcov sa dozvieme o farbení látky a farbiaroch niečo viac.
Pavlačových domov v Martine už nie je veľa, nám sa však podarí na Cyklopotulkách jeden dom s pavlačou navštíviť. V ňom krátky čas po príchode do Turč. Sv. Martina býval Svetozár Hurban-Vajanský. Viete, ktorý dom máme na mysli? Nie? Tak to tajomstvo si necháme na jednu z našich mnohých Cyklopotuliek.
Igor Dobrovolný
>
© 2017 - 2022 mestskenoviny.sk