Deviata edícia seriálu podcastov pod názvom Martin SiTY bola zatiaľ najsledovanejšou časťou. Martin Kalnický si tentoraz do svojej relácie pozval nadšenca histórie, publicistu, vydavateľa, zberateľa historických fotografií a pohľadníc Igora Dobrovolného, ktorý sa posadil do „horúceho“ kresla.
V úvode rozhovoru sa hostiteľ spýtal svojho hosťa, či môže vysvetliť dôvod, prečo končí s projektami s mestom Martin. „Z prístupu vedenia mesta som naozaj sklamaný. Opakovane nám zamietli žiadosti. Dokonca nám nedali ani povolenie uverejniť na kalendári nášho združenia Brána Turca mestský erb. Pritom dobre viem, že iné mestá, aj keď nie sú priamymi sponzormi kalendára či knihy, nie sú ani ich vydavateľom, ani na tom neparticipujú, to žiadateľovi umožňujú bez problémov. Neviem prečo nám projekty na meste neprechádzajú. Napr. ani taký, o ktorom si myslím, že je výnimočný. Diškurovanie špeciál – 100 rokov jedinečných Tatradomov. Je to projekt o stavbách, ktoré sa nachádzajú pri železničnej trati medzi ulicami Novákova a Kuzmányho, o ateliéroch v týchto domoch a významných umelcoch, ktorí tam žili a tvorili.“
Diškurovanie s Igorom Dobrovolným napokon pokračuje a tohto roku sa rozvíja v spolupráci s MESTSKÝMI NOVINAMI.
„Vôbec prvé diškurovanie sa uskutočnilo už pred siedmimi rokmi. Je to veľmi cenný zdroj informácií. Diškurenti nám nosia historické fotografie a najnovšie už aj 8 a 16 mm filmy. Tie sa budeme snažiť previesť do digitálnej formy a potom z toho urobiť film o Martine. Diškurentov sa pýtame, kto a čo je na fotke, pričom oni nám niekedy
k tomu porozprávajú aj príbeh,“ uviedol I. Dobrovolný, ktorý v rámci tohto podcastu s M. Kalnickým hovoril aj o tom, ako sa vo svojej mladosti dostal k zbieraniu historických fotografií a pohľadníc. „Všetko sa začalo, keď som mal 14 alebo 15 rokov. Našiel som fotoalbumy môjho starého otca, ktorý bol vo vtedajších Štubnianskych (dnes Turčianskych) Tepliciach četníkom a zakladateľom skautingu v jeho bydlisku. Bol som nadšený z atmosféry tých starých fotografií. Najskôr som zbieral historické pohľadnice z celého Československa, ale potom som sa začal špecializovať na Turiec. Je to koníček, je to vášeň a dnes už mám celkom peknú zbierku historických fotografií a pohľadníc. A stále sa ju snažím rozširovať. Pred pár mesiacmi som v aukcii kúpil veľmi vzácnu pohľadnicu Turč. Sv. Martina. Vzácna je preto, že sú na nej zachytené posledné minúty starého Fischerovho domu, ktorý vtedy už začínali búrať. Na tom mieste potom postavili budovu Roľníckej vzájomnej pokladnice, v ktorej je v súčasnosti banka.“
Ďalšou dôležitou témou podcastu boli Cyklopotulky po Martine (rozhovor sa natáčal ešte pred ich štartom). Tomuto jedinečnému projektu sa na stránkach MESTSKÝCH NOVÍN, na webe MN i na sociálnych sieťach pravidelne venujeme.
Martin Kalnický s Igorom Dobrovolným počas rozhovoru. Foto: MN
V záverečnej tretine tejto epizódy seriálu Martin SiTY sa diskutovalo aj o zatiaľ nevyužitom potenciáli Martina, o možnostiach v oblasti kultúry, o mestskom múzeu a pod.
„Martin má čo ponúknuť, ale teraz, žiaľ, stagnuje, čo nie je dobré. No verím, že sa mraky rozídu a vyjasní sa. Som optimista, je tu veľa šikovných ľudí, len im treba dať šancu. Mohli by sme si zobrať príklad z tých miest, kde to funguje lepšie. Mne sa napr. páči to, ako to robia v Prostějove, kde mesto každoročne už 25 rokov vydáva vždy jednu tematicky zameranú knihu v jednotnom formáte. Sú to krásne publikácie ako „Výtvarný Prostějov“, „Prostějov na starých pohľadniciach“, „Letecký Prostějov“, „Osobnosti Prostějova“ a pod. Takto môže z toho vzniknúť ucelená história v podobe hodnotného encyklopedického diela od rôznych autorov,“ povedal I. Dobrovolný, ktorý na otázku M. Kalnického, či je za vytvorenie mestského múzea, odpovedal kladne. Zároveň však dodal, že je to beh na dlhú trať.
„Múzeum nie je iba nejaká expozícia, musí to spĺňať tie štandardy, podmienky a náležitosti, aby to mohlo mať ten štatút. Jednoznačne by som túto iniciatívu privítal, ale je potrebné to urobiť poriadne, so všetkým, čo k tomu patrí.“
Pútavá bola tiež pasáž vo finále podcastu o martinských richtároch v 19. storočí a starostoch v prvej polovici 20. storočia. I. Dobrovolný uviedol štyri osobnosti, ktoré sa výraznou mierou pričinili o rozvoj nášho mesta.
„Jeden z iniciátorov prijatia Memoranda národa slovenského (1861) Andrej Švehla bol richtárom 23 rokov. Práve za jeho pôsobenia zaznamenal Martin veľký hospodársky a kultúrny rozmach. Ďalším veľmi dobrým richtárom bol Žigmund Melferber, ktorý mal veľký podiel na obnove Martina po jeho vyhorení v roku 1881. No a o rozvoj vtedajšieho Turč. Sv. Martina, o postavenie viacerých verejných budov a objektov, sa zaslúžili starostovia Igor Thurzo (od roku 1922) a Ján Fraňo (1926 – 1938).“
Ako pripomenul I. Dobrovolný, v minulosti sa volilo hlavne podľa toho, čo kandidát dokázal za celý svoj život. Do funkcií sa dostali len osobnosti, ktorým verejnosť dôverovala. Rozhodovali reálne výsledky ich práce.
„Nechcem nikoho kritizovať, ale keby si súčasní poslanci martinského mestského zastupiteľstva prečítali nejaké historické zápisky, tak by zistili, že vtedy sa riešili skutočné problémy. Bežná agenda ako napr. opravy chodníkov boli zahrnuté len okrajovo niekde na konci zápisnice, lebo to považovali za samozrejmosť,“ doplnil I. Dobrovolný, ktorý drží palce M. Kalnickému, aby bol úspešný v komunálnych voľbách v októbri 2022 na primátora mesta Martin.
Ľubomír Chochula
>
© 2017 - 2023 mestskenoviny.sk