2. marca 2022
| Nekomentované
Dobrá nálada akoby sa zliala dohromady zo všetkých kútov Martina a v piatok ráno 11. februára zavládla už pri schádzaní v autobuse na parkovisku pri Strojári. Všetci seniori boli k sebe i ostatným zodpovední (očkovaní alebo prekonavší). V Petrovci boli opatrenia miernejšie než u nás, takže ani po tejto stránke neboli žiadne obavy. „Snažím sa o rozvoj týchto priateľských medzinárodných vzťahov, – povedal pre MN M. Kalnický. – Je to skutočne rýdze slovenské prostredie a to som chcel priblížiť aj našim seniorom, ktorí tam ešte neboli. V Petrovci organizujú Klobásafest inšpirovaní naším Festivalom klobás a ich organizátor Ščastko Durgala je aj súčasťou môjho organizačného tímu v Martine. Ide v mnohých prípadoch už o dlhoročné priateľské vzťahy, až na rodinnej úrovni. Zvítania, večere a besedy s priateľmi boli úžasné“. Tak v autobuse ako aj po ceste bolo o seniorov všestranne postarané. Po vyše 500 km boli okolo 18. h v Petrovci. Martinských seniorov privítal richtár mestečka Báčsky Petrovec Ján Lačok a s ním aj Jasna Šprochová, predsedníčka obce (opštiny) Báčsky Petrovec. Čakali na Martinčanov s večerou v loveckom dome v Lesíku, kde už boli delegácie iných partnerských miest Báčskeho Petrovca a zástupcovia petrovských spolkov. Keďže tam neprišla oficiálna delegácia z Martina, boli tam seniori a podnikatelia jedinými zástupcami Martina. Na uvítacej večeri bolo do 150 ľudí. V pozdravných príhovoroch J. Šprochovej, J. Lačoka, zástupcu Matice slovenskej v Srbsku a M. Kalnického všetci ocenili rozvíjanie týchto srdečných, priateľských a veľmi blízkych vzťahov. Bola tam aj skupina z Nadlaku z Rumunska a od nás z Horehronia, z Rijeky, z Belehradu i z východoslovenských obcí v okolí v okolí Šiat. Bukovinky. Naši seniori boli ubytovaní vo vychytenom miestnom hoteli Alexandria a v Eko-apartmánoch. Po celý čas sa o nich staral Spolok petrovských žien a spolok seniorov. Tri dni sa im veľmi ochotne venoval Ján Paulis (učiteľ s výbornými vzťahmi s naším Fomatom) a Samuel Kondač. M. Kalnický sa venoval aj rozvíjaniu družobných vzťahov na oficiálnej večeri s delegáciami partnerských miest. Bola v Petrolande – v reštaurácii v areáli akvaparku, ktorý tam postavil slovenský investor.
Na Klobásafeste súťažilo 82 tímov, zložených, ako sa písalo v pozvánke, „z jedného triezveho šoféra a troch smädných rytierov“. Okrem toho súťažili aj trojčlenné družstvá vo výrobe škvarkov, v súťažnej ochutnávke domácej pálenky a aj v tradičnom mútení masla. Okrem toho tam boli aj rôzne stánky s výrobkami – Klobásafest je v širokom okolí najväčšie podujatie. Za krásneho počasia festival navštívilo vyše 6000 ľudí. Na záver vyhlásila prísna hodnotiaca komisia najlepších výrobcov čerstvých klobás. M. Kalnický: – Pristavovali sa pri nás ľudia, zábava bola družná, seniori si pozerali fotografie z minulých ročníkov a fotografovali sa s priateľmi… My sme vytvorili dva tímy – jeden martinskí seniori a druhý Penzión Ľadoveň. Čo ma milo prekvapilo, získali sme aj dve veľké ocenenia – prvé, ako seniori z Martina sme dostali diplom pre „najlepších kamarátov Klobásafestu“ a najpočetnejší tím. Pri preberaní ocenenia sme si aj na pódiu zaspievali Slovenské mamičky – a keďže sme mali medzi sebou aj členov spevokolu, zanechali sme hlbokú stopu.“ Druhým ocenením bola strieborná medaila za čerstvú klobásu. Príznačne napísali o súťaži na www.kulpin.net: „Klobása môže byť iba dobrá, chutná. Niektoré, predsa, boli o štipku lepšie. No najlepšia bola veselá nálada.“ V tombole bol ako 1. cena veľký televízor od M. Kalnického. Aj naše družstvo seniorov bolo v tombole úspešné – vyhrali fúrik plný záhradkárskych potrieb, ktorý „exportovali“ až do Martina. Klobásafest zhodnotil aj Jaroslav Čiep z novosadského týždenníka Hlas ľudu: „Týmto činom sa im vlastne z roka na rok viac darí dostať petrovské prostredie ako viditeľnú destináciu na turistickú mapu regiónu, a tak zabezpečiť silný dôvod pre turistov, aby navštívili Petrovec.“
Martinskí seniori si pozreli aj múzeum, najstarší dom v obci, obrovský lis na konope a zoznámili sa s vývojom obce pred vojnou i medzi vojnami a po vojne. Dozvedeli sa, že Báčsky Petrovec bol pojmom na trhu s chmeľom. Neobišli Galériu Zuzky Medveďovej, boli aj v spolku petrovských umelcov a tak ako v spolku žien, aj tu urobili zbierku na dobrú vec. Stretli sa aj s podpredsedníčkou Matice slovenskej v Srbsku Annou Horváthovou… a mnohými inými. Ako povedala Jasna Šprochová, petrovskí seniori sú pomocná ruka miestneho spoločenstva – ľavá, pravou sú ženy zo Spolku petrovských žien. A tie sa nezapreli – napiekli svadobných koláčov a nabalili slovenských hostí i do autobusu na celú cestu. Už pri lúčení a ďakovaní spriadali plány na budúce stretnutia. A nasledovala cesta domov – veselá rovnako ako cesta na juh. Ako povedal šofér Ľubomír Jesenský z MT-lines, – takúto partiu ešte neviezol, celou cestou sa bavili, spievali. Ešte niekoľko dní doznievali v ľuďoch zážitky z Petrovca, ale až do nasledujúceho stretnutia všetkým vydrží ten krásny pocit zo stretnutia s priateľmi, na ktorých sa nezabúda. Lebo znovu sa potvrdilo, že nezáleží na tom, koľko človek má – ale koľko dá inému človeku.